Kubko
Volám sa Kubko, som malinký poníček. Narodil som sa v septembri 2014 a mám krivé zúbky a hustú kučeravú srstičku. Vlastne ani nevyzerám ako koník, skôr ako bizónik. Som neuveriteľne odvážny, hneď na druhý deň, ako sme prišli do Ľubietovej, som si trúfol podliezť ohradu ku veľkým koňom, postavil som sa ako veľký šéf a čakal som čo bude. Letko sa za mnou tak rozbehol, že som ani nestihol urobiť papuľkou malého koníka, tak som radšej zaradil rýchlosť TURBO a letel späť k mame do susedného výbehu. Ešte nikdy predtým a ani potom som neutekal tak rýchlo. Po viacerých takýchto pokusoch si zvykli na moju prítomnosť a nechcelo sa im ma už naháňať. Vďaka mne, už o dva týždne sme boli členovia stáda. Niekedy len tak zo špásu podleziem do jazdiarne, keď majú deti na koňoch tréning. Potom im tam zavadziam, obžúvam koňom deky alebo sa zaradím medzi nich a trošku tam s nimi poklusávam. Niekedy ma odtiaľ vyháňajú, ale väčšinou sa na mne veľmi smejú a ani im to až tak nevadí, že im narúšam tréning. Vraj som veľmi zlatučký – hovoria o mne. Ale nie všetko je zlato, čo sa blyští, že? Ja som skôr malý nezbedník, lebo stále rozmýšľam, čo by som kde vyparatil aby bola zábava.
Vypočujte si tento príbeh aj na priloženej audionahrávke, ktorú narozprávala pre vás moja majiteľka, pani Danka.