Ela

Volám sa Ela, narodila som sa v roku 2011 a som Shetland pony. So svojím malým žrebčekom Kubkom v roku 2014 nás čakal neblahý osud – mali sme byť obaja utratení. Ale keďže stále žijú na svete dobrí ľudia, tak jeden z nich nás vytrhol z pažeráka smrti a daroval nás do Ľubietovej. Aké sme mali šťastie. No neviem, či sa tomu až tak tešili noví majitelia,  lebo so mnou mali veľké starosti. Nebola som nič naučená, bála som sa ľudí, nevedela som nosiť deti, dvíhať kopytá a ani som nevedela pekne stáť, keď ma chceli čistiť. Nebolo to pre mňa ľahké, lebo som nikdy nepocítila od ľudí lásku. Dúfam, že sa mi podarí na všetko zabudnúť a zmeniť sa, aby som sa zavďačila za to, že ma zachránili. Kubko, ten je na tom oveľa lepšie. On je ešte maličký a hneď si získal srdcia nielen ľudí ale aj koní. Pričinil sa aj o to, že sme sa rýchlo začlenili do stáda. Od začiatku bol veľmi nebojácny a stále podliezal ohradu a chodil sa zoznamovať s veľkými koňmi. Keď ho chceli naháňať, tak šup, rýchlo podliezol spať ku mne do susedného výbehu. Beťár jeden. A keďže si ho všetci rýchlo obľúbili, tak aj mňa prijali do stáda ako jeho mamu. Je veľmi samostatný a za mnou príde len vtedy, keď chce mliečko. Niekedy ho vyvolávam, vyerdžujem, a milý Kubko kašle na mňa. Ale ja sa na neho nehnevám. No ktorá mama by sa hnevala na také zlaté mláďatko...

Ela